Aj vo svojej zatiaľ poslednej básnickej zbierke Odraz ohňa prichádza Kovalčík s lyrikou mysliteľskej a básnickej zrelosti. Slovenská poézia nemá veľa básnikov, ktorí by sa tak substanciálne ponárali do filozofie, najmä do ontológie. Záhada bytia sa vinie celou Kovalčíkovou poéziou: a nie je to len jeho osobné bytie, či bytie jeho rodiny, ale rovnako aj otázky bytia jeho krajanov v Zamagurí, najmä kartuziánov a kamaldulov, ktorí žili celé stáročia v Červenom Kláštore. Básnik cíti ich ustavičnú prítomnosť v duchovnom odkaze, ktorý sa mu stal trvalým zdrojom básnickej a filozofickej inšpirácie.