Národní hlásnik.

Časopis určený najmä dedinskému ľudu, ktorý sa orientoval hlavne na „národnú a politickú výchovu slovenského ľudu“. Zoznamoval svojich menej školených čitateľov s aktuálnymi spoločenskými otázkami súdobého Slovenska, budil národné povedomie, šíril osvetu a priťahoval mnohých k sledovaniu slovenskej spisby. Tematicky sa tiež orientoval na boj proti alkoholizmu a proti poverám, dôraz kládol na články o rozumnom hospodárení, propagoval idey družstevníctva, informoval však tiež o zaujímavých udalostiach vo svete. V rubrike Besednica uverejňoval aj literárne texty, predovšetkým prozaické, rovnako pôvodné slovenské, ako i prekladové. Medzi literárnych prispievateľov patrili okrem redaktora M. Š. Ferienčíka prozaici ako Daniel Bachát Dumný, Izidor Žiak Somolický, Albert Martiš, neskôr Janko Jesenský, Jozef Gregor-Tajovský či Ivan Lilge Lysecký. Od roku 1868 do roku 1881 ho vydáva Mikuláš Štefan Ferienčík, neskôr Ambro Pietor, Miloš Pietor, Pavel Mudroň, Jozef Gregor-Tajovský i Dr. Miloš Ivanka až do roku 1915. Sám Ferienčík si uvedomoval, že tento časopis nebude môcť plniť spoľahlivo svoje úlohy, ak bude vychádzať len raz do mesiaca. Preto sa ho aj snažil roku 1875 premeniť na dvojtýždenník, čo sa mu však nepodarilo, lebo nemal 5250 zl. v. č. na zloženie požadovanej kaucie.